Články

Aký je rozdiel medzi školskou zrelosťou, pripravenosťou a spôsobilosťou?

Školská zrelosť – je taká úroveň biologickej zrelosti dieťaťa, aby zvládlo nároky, ktoré na neho kladie škola (vie určiť lekár/lekárka)

Školská pripravenosť – ide o vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné pre zvládnutie požiadaviek školy (vie určiť učiteľ/učiteľka)

Školská spôsobilosť – ide o zručnosti a schopnosti, ktoré dieťa dosahuje zrením v procese vlastného vývinu, zahŕňa v sebe školskú zrelosť aj pripravenosť,  (vie určiť psychológ)

Aký je rozdiel medzi pripravenosťou a spôsobilosťou?

Napr. dieťa vie narátať do 10, ale nedokáže danú stratégiu použiť v bežnej praxi (bez upozornenia typu: zrátaj), pretože jeho myslenie je stále v intuitívnom štádiu.

Napr. dieťa vie nakresliť postavu, ale nie je ochotné tak vykonať na požiadavku autority, pretože jeho sebaregulácia nedosahuje potrebnú úroveň.

V oboch prípadoch dieťa niečo vedelo na úrovni poznatku, ale nemalo schopnosť podať určitý typ výkonu.

V akých oblastiach má byť dieťa pripravené na školu?

Fyzická oblasť – dieťa nadobudlo určitý vek, výšku, hmotnosť, úroveň motoriky, dentizácie,

Kognitívna oblasť– dieťa má vedomosti a rozumové (resp. kognitívne) schopnosti na úrovni potrebnej k zvládnutiu učiva prvého ročníka, veku primerane udrží pozornosť (min. 7 – 10 minút plného sústredenia pri jednej aktivite), pozornosť dokáže presúvať na podstatné veci, má rozvinuté: zrakové vnímanie, sluchové vnímanie (napr. dokáže rozoznať prvú a poslednú hlásku v slove), orientáciu, predmatematické predstavy, myslenie, grafomotoriku, reč je čistá

Emocionálna oblasť– dieťa je emocionálne stabilné (nemení emócie každú chvíľu ako mladšie deti), svoje emócie dokáže regulovať, naplnenie potrieb je schopné odložiť, v škole by už nemalo prežívať separačnú úzkosť (čo je typ úzkosti, ktorú má dieťa keď nie je pri matke – väčšinou sa prekoná nástupom do MŠ)

Sociálna oblasť – dieťa sa vie adekvátne správať v kolektíve, problémy vie riešiť vhodným spôsobom (stráca sa tzv. inštrumentálna agresia), je schopné rešpektovať a plniť požiadavky autority, dieťa vydrží bez prítomnosti rodiča, zvláda samoobslužné činnosti, dokáže s inými deťmi kooperovať (napr. počas hry, úloh)

Ako testujeme školskú spôsobilosť?

V prípade MŠ testujeme školskú spôsobilosť tzv. testami školskej spôsobilosti a pozorovaním vybraných parametrov správania sa dieťaťa (parametre – viď. Vyššie). Na tomto základe usudzujeme či dieťa je alebo nie je spôsobilé zvládnuť nároky, ktoré na neho kladie prostredie ZŠ.

Čo sa stane ak sa dieťa ukáže ako nespôsobilé navštevovať ZŠ?

Ak sa dieťa ukáže ako aktuálne nespôsobilé navštevovať ZŠ, nasleduje rozhovor psychológa alebo vedenia MŠ so zákonným zástupcom dieťaťa, v ktorom sa oboznámi s postupom potrebným k realizácii predĺženia povinného predprimárneho vzdelávania. V prostredí MŠ štandardne odporúčame najprv pretestovanie v Centre poradenstva a prevencie (CPP).

Čo sa môže stať ak do ZŠ nastúpi dieťa, ktoré nie je spôsobilé?

Vzhľadom k tomu, že nároky prostredia na dieťa sa výrazne zvýšia, psychická nepripravenosť dieťaťa sa stane podkladom pre vysoko pravdepodobný  výskyt neadekvátnych typov správania a zlyhávanie v školskom prostredí. Takéto zlyhanie môže mať neskôr veľmi negatívny vplyv na jeho ďalší vývin. Neadekvátne správanie dieťaťa v škole zahŕňa napr.: motorické napätie (dieťa sa na stoličke často vrtí, môže mať tiky, nie je schopné uvoľniť sa), v triede vyrušuje, nepočúva autority, správa sa vzdorovito, má konflikty s učiteľmi, výskyt apatie, prehnaná precitlivenosť, častý plač pri lúčení s rodičom (aj po adaptácii), útek zo školy, nočné mory, ťažké zaspávanie, v krajných prípadoch výskyt nočnej enurézy a enkoprézy (pocikávanie, pokakávanie).  

Dieťa, ktoré nie je dostatočne pripravené a nedosahuje potrebný výkon (i keď by chcelo), môže byť vnímané ako „problematické“, čoho následkom je trvalé zníženie sebadôvery, ktoré sa odrazí v spôsobe riešenia budúcich problémov. (Napr. záškoláctvom ako forme úniku z nepríjemných situácií.)

Z hľadiska ďalšieho vývinu dieťaťa je preto veľmi dôležité, aby šlo do školy čo najviac pripravené a to nie len vedomostne, ale aj po stránke psychického vývinu.

Ak výsledky testov z CPP potvrdia, že dieťa nie je spôsobilé, čo mám robiť ďalej?

V prípade, že výsledky štandardizovaných testov CPP potvrdia výsledky orientačných testov v MŠ, vystaví CPP rodičovi písomný súhlas s pokračovaním povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý doloží k žiadosti o pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní riaditeľke MŠ.

Ako je to so zápisom do ZŠ, keď viem, že dieťa bude mať predĺžené predprimárne vzdelávanie?

Všetky deti, ktoré k 31.8. dovŕšia 6 rokov, musia byť zapísané do školy aj v prípade, že budú pokračovať v predprimárnom vzdelávaní. Nie je potrebné, aby mali deti ku dňu zápisu do ZŠ absolvované vyšetrenia školskej spôsobilosti v CPP a tiež nie je potrebné, aby bolo vydané rozhodnutie riaditeľky MŠ o pokračovaní predprimárneho vzdelávania.