Články
VÝVIN REČI
- 22.06.2026 12:01
Čo sú holofrázy?
Čo je egocentrická reč?
Kedy má dieťa vedieť hovoriť Č, Š, DŽ, R alebo L ?
Kedy je chybná reč dieťaťa ešte vporiadku a kedy už navštíviť logopéda?KOMUNIKÁCIA A REČ
Predstavte si, že chcete niekomu opísať, ako vyzerá vaša obľúbená kaviareň. Máte v hlave konkrétny obraz – vôňu, osvetlenie, teplú atmosféru – a vašou úlohou je preniesť čo najviac z toho obrazu do hlavy druhého človeka. Presne to je podstata komunikácie: odovzdať vlastnú predstavu tak, aby si príjemca vytvoril čo najpodobnejšiu (Vybíral, 2009). A komunikácia nie je jednosmerná – vždy platí, že druhého ovplyvňujeme, ale aj on ovplyvňuje nás.
Na to slúži reč – jeden z najdôležitejších nástrojov v ľudskej komunikácii. Vďaka jazyku dokážeme myšlienky nielen vyjadriť, ale aj spresniť. Funguje to však iba vtedy, keď hovoriaci používa slová, ktoré sú pre poslucháča zrozumiteľné – kultúrne, vecne aj jazykovo.
Filozof Ludwig Wittgenstein napísal: „Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“ (Wittgenstein, L., Tractatus logico-philosophicus, str. 65, 5.6) Keď to trochu posunieme mimo jeho pôvodný zámer: jazyk doslova formuje to, čo dokážeme myslieť a vnímať. Reč nie je len nástroj na vyjadrenie myšlienok – je to rámec, v ktorom myslíme a v ktorom žijeme.
A to nie je iba akási abstraktná filozofia – potvrdzuje to aj vývinová psychológia. Vágnerová (2008) upozorňuje, že rozvoj jazykových schopností a rozvoj myslenia idú ruka v ruke. Dieťa, ktoré sa naučí pomenovať svet, ho zároveň lepšie chápe.
VÝVIN REČI V KOJENECKOM OBDOBÍ (1mes. až 1 rok)
Vágnerová (2008) uvádza, že dieťa v kojeneckom období sa z hľadiska vývinu reči nachádza v tzv. predrečovej fáze, ktorá obsahuje:
Hrkútanie (čes. broukání) – objavuje sa okolo 3 mes., deti začínajú produkovať zvuky podobné fonémam (hláskam), prevažne ide o samohlásky: aa, oo, ee. Zaujímavosťou je, že hrkútanie sa objavuje aj u vrodene nepočujúcich detí, čiže má reflexný charakter, ktorý časom vyhasína a objavuje sa tzv. kruhová reakcia – dieťa vydáva zvuky, tie počuje, teší sa z nich a tak vydáva ďalšie. Podmienkou kruhovej reakcie je zdravo počujúce dieťa.
Džavotanie (čes. žvatlání) - vzniká okolo 6. mesiaca. Deti začínajú kombinovať samohlásky a spoluhlásky, ktoré sa vyskytujú aj v ich materinskom jazyku. Bez ohľadu na materinský jazyk, objavujú sa u nich fonémy: b, p, m, d, n. Thorová (2015) uvádza, že medzi 4. a 6. mesiacom dieťa hovorí prvé slabiky, napr. „ba, da, ma“. Rozširuje svoj zvukový repertoár a u dieťaťa sa objavuje hlasný smiech.
Schopnosť porozumieť reči sa objavuje medzi 8.-10. mesiacom, čiže skôr, než dieťa vyslovuje prvé slová. Dieťa rozumie jednoduchým slovným výrazom typu: nie, nesmieš, daj a rozlišuje svoje meno. (Průcha, 2012) Medzi 9. a 10. mesiacom dieťa začína slabiky z hlások materinského jazyka zreťazovať, napr. babababababa, badabadabada, atď. (Thorová, 2015)
V 10. mesiaci sa džavotanie začína výrazne podobať fonetickým vlastnostiam jazykového prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza. (Bernstein-Ratner, 1987; Vasta a kol., 1995; Lalonde a Werker, 200, in Vágnerová 2008)
Holofrázy – ide o prvé jednoduché slová, ktoré sú zložené z foném využívaných vo fáze džavotania. Vyskytujú sa medzi 12. a 18. mesiacom, čiže začínajú na konci kojeneckého a začiatkom batoľacieho obdobia. Holofráza je nositeľom určitého významu a nahrádza celé vety. Väčšinou ide o jedno slovo, ktoré sa v danom jazyku bežne nepoužíva. Význam slov je spájaný nie len s ich zvukovou podobou, ale kontextom v ktorom sa nachádzajú.
Napr.:
- Dieťa vonku v kočíku zakričí – „Hav“ – preklad: Mamina, tam je pes.
- Dieťa povie: „Ham“ – chce jesť, alebo už je a chutí mu alebo tak dokonca označuje všetko, čo strká do úst.
Kutálková (2010) označuje obdobie do prvého roku ako základ pre rozvoj reči a zdôrazňuje:
- Nutnosť citovej odozvy dospelej osoby na detské zvukové prejavy
- Nutnosť dostatočného množstva príležitostí počuť ľudský hlas
- Rozvoj motoriky dieťaťa, ktorý súvisí rozvojom reči a rozumových funkcií
- Budovanie pasívnej slovnej zásoby
VÝVIN REČI V BATOĽACOM OBDOBÍ (1. rok až 3. rok)
Ako je naznačené vyššie, obdobie batoľaťa prakticky začína používaním jednoduchých slov, ktoré sa v štandardne znejúcom jazyku nepoužívajú, tzv. holofrázy. (Vágnerová, 2008)
Medzi 19. a 24. mesiacom hovoríme o kumulácii holofráz, tzn. že deti ich používajú značne častejšie a voľne ich radia za sebou.
Po 24. mesiaci, čiže približne v polovici batoľacieho veku, deti začínajú hovoriť jednoduché dvojslovné vety. Ide o vety typu: ham neni, cucu má, aj mama; V psychológii sa tomuto obdobiu hovorí aj obdobie telegrafických viet, pretože dieťa vynecháva napr. spojky, celé časti slov a čokoľvek čo nie je nevyhnutné pre vyjadrenie obsahu. Naopak, často používa podstatné mená, začínajú sa vyskytovať slovesá a dokonca adjektíva vyjadrujúce vzťah.
Vágnerová (2008) uvádza, že prvými vetami deti väčšinou vyjadrujú:
- Atribúty (vlastnosti)– hav vevi
- Činnosti – mimi hajá
- Majetníctvo – mama papica
- Zmenu stavu – hav neni
V dvoch rokoch dieťa pozná približne 200 slov. Medzi druhým a tretím rokom sa rozsah slovnej zásoby prudko zvyšuje na 896 až 1743 slov. (Příhoda, 1967, in Průcha 2012)
Prudký nárast slovnej zásoby v tomto období vyjadrili Langmeier a Krejčířová (2008, in Průcha 2012) graficky:
Po druhom roku sa detské slová začínajú podobať na reálne používané slová, napr. hav je už pes, bác sa zmení na spadla, gó je lopta. (Pečarková, 2024)
V období medzi druhým a tretím rokom si dieťa začína osvojovať základy gramatiky, začína používať trojslovné kombinácie (Pečarková, 2024). V polovici tretieho roku (2,5 r. dieťa) začína používať plurál (množné číslo), časovať a nepresne skloňovať. Že dieťa začína časovať, neznamená, že to robí dobre a ani, že dokáže vnímať časové súvislosti. Dôležitý je samotný výskyt javu. (Vágnerová, 2008) Taktiež sa objavujú prídavné mená, osobné zámená a v niektorých jazykoch členy. (Thorová, 2015)
2,5 – 3 ročné dieťa dokáže vyjadriť čo potrebuje, dokáže sa dorozumieť s ľuďmi zo svojho okolia. Typická je dočasná ťažkosť správne tvarovať niektoré nepravidelné slová, napr. povie pesa namiesto psa, česaj namiesto češ, človekovia namiesto ľudia. (Pečarková, 2024)
Strašíková (2000) uvádza príklady reči dieťaťa medzi 2,5-3r.: Rozprávka o psíkovi a mačičkovi, loďou som išiev po morovi;
VÝVIN REČI V HROVOM VEKU (3. až 6. rok)
(Vágnerová, 2008) Trojročné dieťa začína hovoriť celými súvetiami, v ktorých dokáže vyjadriť časovú následnosť a súčasnosť, podmienku aj príčinnú súvislosť – hoci nepresne. Taktiež používa spojky.
Napr.: Kúpime cukvíky a žuvku. Keď napadá sneh, budeme sa sánkovať.
Trojročné dieťa správne vyslovuje hlásky M, N, P, T, K, H. Sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R môže stále zamieňať za jednoduchšie hlásky. (Pečarková, 2025)
Jazyk používajú na úrovni, ktorá zodpovedá stupňu rozvoja poznávacích procesov daného dieťaťa. Svoje verbálne kompetencie (úroveň reči) dieťa zdokonaľuje po obsahovej aj formálnej stránke. Často sa pýtajú otázky „prečo?“ a „ako?“, pričom odpovede dospelých im slúžia na obohatenie vlastného slovníka a tiež na lepšie porozumenie vzájomných vzťahov medzi rôznymi objektami. V tejto súvislosti sa učia správne používať príslovky, spojky, aj predložky.
McTear, (1985 in Vágnerová, 2008) poukazuje na selektívny charakter imitácie rečového vyjadrovania. Deti totiž nepreberú všetko čo počujú, ale zapamätajú si len istú časť, ktorú väčšinou zopakujú bezprostredne po vypočutí. To, čomu dieťa nerozumie si nedokáže zapamätať a nevie to ani zreprodukovať.
Od 4. roku deti používajú značne dlhšie a zložitejšie vety a správne používajú budúci čas. Medzi 4.-6. rokom si osvojujú všetky spôsoby používania slovies a zvyšuje sa početnosť používania minulého času. Presnosť využívania minulého času je však stále veľmi nízka, pretože tieto deti ešte nemajú dobre osvojené presnejšie časové súvislosti.
Podľa Kutálkovej (2010) deti, ktoré po štvrtom roku neovládajú sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ) alebo Ť, Ď, Ň, by mali navštíviť logopedické vyšetrenie. Deti v tomto veku ešte nemusia ovládať L a R. Deti, ktoré majú nad 5 rokov, by si už L a R mali osvojiť. Dieťa, ktoré v 6. roku neovláda R, má byť už dávno u logopéda. Taktiež Thorová (2015) uvádza, že deti v 5. roku väčšinou zvládajú výslovnosť všetkých hlások. Taktiež dysgramatismy (chyby v gramatike) sa vyskytujú iba veľmi sporadicky.
Vygotský (1971, in Vágnerová 2008) popisuje tzv. Egocentrickú reč (3,5-6r.) – dieťa si skratkovito komentuje vlastnú činnosť, bez komunikačného partnera. Aj keď dieťa vie hovoriť v zložitejších vetách, počas egocentrickej reči si iba mrmle a daná reč nezodpovedá už dosiahnutým rečovým kompetenciám.
A kde to všetko končí? Dieťa medzi 5. a 6. rokom ovláda 2 500 až 6 000 slov (Beck, McKeown, 1991 in Thorová, 2015). Na porovnanie: priemerný dospelý aktívne používa okolo 20 000 slov. V prvých šiestich rokoch dieťa získava kľúčové kompetencie pre prácu so slovami, aby následne rozširovalo svoju slovnú zásobu prostredníctvom vzdelávania.
LITERATÚRA
Kutálková, D.: Vývoj dětské řeči krok za krokem, Grada, Praha 2010. 136s. ISBN 978-80-247-6830-4
Pečarková, J.: Logopédia včas, Dr. Josef Raabe Slovensko s.r.o., Bratislava 2024. 140s. ISBN 978-80-8140-517-4
Průcha, J.: Dětská řeč a komunikace, Grada, Praha 2012. 195s. ISBN 978-80-247-7384-1
Thorová, K.: Vývojová psychologie, Portál, Praha 2015. 576s. ISBN 978-80-262-0714-6
Vágnerová,M.: Vývojová psychologie I., Karolinum, Praha 2008. 219s. ISBN 970-80-7496-333-9
Vybíral, Z.: Psychologie komunikace, Portál, Praha 2009. 320s. ISBN 978-80-7367-387-1
Článok vypracoval: Mgr. Branislav Kolenič, školský psychológ, 2026
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
