Články
Základy vývinu kresby ľudskej postavy u detí v hrovom veku (3-6r.)
- 04.11.2025 08:03
- V kresbe dieťa zobrazuje realitu tak, ako jej rozumie, odrážajú sa v nej tzv. kognitívne procesy dieťaťa - čiže spôsob, akým dieťa dokáže vnímať jednotlivé aspekty reality a rozumovo ich spracovať. Z tohto uhla pohľadu sa kresba stáva dôležitým diagnostickým prvkom v psychológii.
Z kresby vieme diagnostikovať napr. úroveň senzomotorických schopností, rozumových schopností, pamäte, vnímania, ale taktiež vďaka špecializovaným testom určiť senzomotorické poruchy, ľahké mozgové dysfunkcie alebo niektoré typy špecifických porúch učenia. (Vágnerová, 2010)
Fázy kresby (Vágnerová, 2008):
- Presymbolická fáza – vyskytuje sa u detí v batoľacom veku (1-3r.), je charakteristická čmáraním. V tejto fáze deti čmárajú, pretože ich samotné čmáranie baví, robia danú činnosť pre činnosť samu, bez snahy o zobrazenie čohokoľvek.
- Fáza prechodu na symbolickú úroveň – deti stále čmárajú a dodatočne povedia, čo má daná čmáranica znamenať (resp. čo čmáranica symbolizuje).
- Fáza primárneho symbolického vyjadrenia (3r. a viac)– dieťa chce niečo konkrétne zobraziť a skúša to nakresliť. V tejto fáze dieťa kreslí viac subjektívne významné znaky, čiže to, čo sa jemu zdá dôležité, resp. čo intuitívne vníma ako výrazné. (Matějček, 1994 in Vágnerová, 2008)
Vývin kresby dieťaťa v hrovom veku (3-6r.)
- Hlavonožce
- Prechodná fáza medzi hlavonožcom a konvenčným zobrazením
- Konvenčné zobrazenie ľudskej postavy
HLAVONOŽCE
(obr.č.12, Vágnerová,M., Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, 2017)
Hlavonožce deti začínajú kresliť približne v troch rokoch. Tento typ zobrazenia ľudskej postavy sa vyskytuje takmer u všetkých detí. Dominantné je zobrazenie hlavy, základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré zobrazujú ruky a nohy.
(obr.č.13, Vágnerová,M., Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, 2017)
Dôvodom takto zjednodušeného zobrazenia ľudskej postavy sú nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti (vrátane myslenia, vnímania, schopnosti dlhšej koncentrácie), ako aj grafomotorika. Deti kreslia hlavonožce aj keď vidia, že staršie deti kreslia ľudskú postavu inak. (Vágnerová, 2017)
Výskumníčka Gernhardová (2014) potvrdila, že štádiom kresby hlavonožcov si prechádzajú deti v rôznych častiach sveta bez ohľadu na typ kultúry v ktorej žijú. Ide o univerzálny princíp vývinu obsahu kresby. Medzikultúrne a sociálne rozdiely sa týkajú skôr štýlu kreslenia, než obsahu. Rozdiely by sme našli skôr v detailoch akými je napr. veľkosť postáv alebo dizajne niektorých detailov. Napr. v oblasti chápania a znázorňovania seba v kresbe sa ukazovalo, že deti zo západného socio-kultúrneho okruhu sami seba kreslili vo väčšej veľkosti, než tomu bolo u detí z nezápadných vidieckych oblastiach, kde kľúčovú úlohu hrala identita seba ako súčasť užšie previazanej komunity.
Trojročné deti kreslia hlavonožce aj keď vedia vymenovať a ukázať z akých častí sa skladá ľudské telo. Pod priamym vedením dospelej osoby dokážu postave nakresliť aj ďalšie časti tela. Takáto kresba však nemá z hľadiska diagnostiky žiadnu hodnotu.
PRECHODNÁ FÁZA MEDZI HLAVONOŽCOM A KONVENČNÝM ZOBRAZENÍM
(obr.č.15, Vágnerová,M., Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, 2017)
V prechodnej fáze dieťa (do cca 4r.) nakreslí figúru s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené čiary zobrazujúce ruky. Medzi čiary znázorňujúce nohy sa niekedy snažia nakresliť trup samostatne, inokedy trup a nohy splývajú.
V tejto fáze deti môžu kresliť aj hlavonožce aj prechodné kresby, pričom hlavonožce by sa mali vyskytovať stále zriedkavejšie. Rovnako prechodná fáza kresby bude naberať stále viac detailov, až sa dieťa dostane k tzv. konvenčnému zobrazeniu. Samotná prechodná fáza môže trvať niekoľko mesiacov ale aj niekoľko dní. Jej trvanie je veľmi individuálne. (Vágnerová, 2017)
U chlapcov býva prechod do novej fázy kresby postavy dlhší, než u dievčat. Perron a Perron-Borelliová (1996, in Cognet, 2011) uvádzajú, že vo veku 4och rokov kreslilo hlavonožce iba 12% francúzskych dievčat a 51% francúzskych chlapcov. U českých detí v rozmedzí 4 až 4,6 roka sa hlavonožec vyskytoval u cca 42% dievčat a 50% chlapcov. K piatemu roku života dieťaťa to bolo už iba 10% chlapcov a cca 6% dievčat. (Vágnerová, 2017)
Napriek rozdielnym percentám vo vývine kresby u detí v rôznych štátoch, opäť - podobne ako tomu bolo u hlavonožcov - je pravidlom, že deti prechodnou fázou prejdú.
KONVENČNÁ KRESBA ĽUDSKEJ POSTAVY
Za konvenčnú kresbu sa považuje také zobrazenie ľudskej postavy, ktoré obsahuje všetky podstatné časti ľudského tela. Prítomný je jasne zobrazený trup, ktorý môže mať rôzne tvary (ovál, obdĺžnik, či dokonca trojúholník), ruky vychádzajúce z trupu zakončené prstami, na hlave sa spravidla vyskytuje okrem očí a úst aj nos a vlasy. Hlava v pomere k trupu začína mať realistickú veľkosť. V piatich rokoch zdravé dieťa nakreslí trup samo od seba, bez zásahu dospelého, a bez ohľadu na pohlavie (čiže chlapci aj dievčatá).
(str.184, Vágnerová,M., Vývojová psychologie I, 2008)
Deti medzi 4,6 až 5,6 roka niekedy kreslia postavám aj pupok.
(obr.č.18, Vágnerová,M., Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, 2017)
A niekedy aj iné časti tela.
(obr.č.19, Vágnerová,M., Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, 2017)
SUBJEKTÍVNO FANTAZIJNÉ SPRACOVANIE AKO SÚČASŤ KONVENČNEJ KRESBY
Deti vo veku 4-5 rokov stále disponujú prevažne intuitívnym myslením, ktoré sa odráža v obsahu kresby nerešpektujúcom realitu. Typickým príkladom sú tzv. priehľadné kresby – dieťa nakreslí postavu a až dodatočne nakreslí oblečenie. Vo výsledku sa tak postava a oblečenie prelínajú.
(Kresba pána, ktorý bol dodatočne oblečený, Vágnerová, Vývojová psychologie I.2008)
ŠPECIFIKÁ KONVENČNEJ KRESBY U DETÍ RÔZNEHO VEKU V OBLASTI PAŽÍ A NÔH
Vývin kresby v tomto období už nezávisí iba na náraste počtu detailov, ale najmä na zlepšení spôsobu ich zobrazenia. Na konci predškolského veku (tzv. predškoláci) teda nejde ani tak o to, či postava má alebo nemá oči alebo ústa (to majú aj hlavonožce), ale najmä na tom, akým spôsobom ich nakreslilo. Jednotlivé časti postavy sú vzájomne lepšie prepojené, objavuje sa dvojdimenzionálne nakreslený krk. Všeobecne je dvojdimenzionalita častí tela dobrým indikátorom kognitívneho vývinu, čo je dôvod, prečo sa kresba postavy vyhodnocuje aj pri testoch školskej spôsobilosti. (Vágnerová, 2017)
Deti v predškolskom veku zvyknú kresliť dvojdimenzionálne (dvomi čiarami, nie len jednou čiarou) aj paže a nohy. 4 ročné deti kreslia paže väčšinou roztiahnuté, 5 ročné deti kreslia paže popri tele alebo v polohe, ktorá zodpovedá zobrazovanej aktivite postavičky. K vývinovo podmienenému zlepšeniu smerovania paží dochádza skôr u dievčat (cca 5r.) u chlapcov je to posunuté na cca 5,5 roka. (Vágnerová, 2017)
Starší predškoláci (5 a viac rokov) v kresbe oddeľujú ruky a paže. Ruka obsahuje 5 prstov, najmä u chlapcov ide o štatisticky významný rozdiel oproti dievčatám, ktoré tak nedbajú na presnosť počtu prstov, avšak zvyknú mať prepracovanejšie oči, ústa a oblečenie. (Vágnerová, Kropáčková, Jánošová, 2016 in Vágnerová, 2017)
UKÁŽKY KRESBY DETÍ V NESKOROM PREDŠKOLSKOM VEKU (5 a viac rokov)
(z praxe, anonym)
(z praxe, anonym)
(z praxe, anonym)
KRESBA NEZODPOVEDAJÚCA VEKOVÉMU ŠTANDARDU
(z praxe, anonym, 5,5r.) (Chlapec 7r., Vágnerová,M., Kresba postavy príručka, 2010)
PSYCHOLOGICKÉ VYHODNOTENIE KRESBY POSTAVY
Disponovať všeobecnými poznatkami o základoch vývinu detskej kresby je prospešné pre orientačné posúdenie existencie alebo neexistencie náznakov určitého vývinového špecifika, ktoré by bolo možné podrobiť presnejšej diagnostike. Takýto typ diagnostiky nazývame „orientačná“, čiže nie úplne presná. Aj v tomto prípade však možno hovoriť o rôznej miere precíznosti podľa toho, ako psychológ diagnostikuje. Správna orientačná diagnostika obsahuje aspoň rámcovo vymedzené parametre, ktoré psychológ sleduje bod po bode a nie podľa svojej intuitívnej ľubovôle, charakteristickej skôr pre nadšeného amatéra. Zároveň je nutné takto nepresný typ diagnostiky považovať skôr za doplnenie informácií z iných oblastí a nemožno robiť rozsiahle úsudky iba na základe jediného zdroja informácie.
V oblasti vyhodnocovania školskej spôsobilosti sa držíme jasne vymedzených bodov Jiráskovej modifikácie Kernovho testu. Na základe prítomnosti jednotlivých prvkov v kresbe sa stanoví úroveň kresby, dieťa dostáva body, ktoré sa spočítajú s bodmi z iných úloh a vyhodnocujú podľa vopred danej bodovej škály. Tento typ diagnostiky je časovo nenáročný pre dieťa aj vyhodnotenie psychológa, avšak na úkor presnosti.
Iným presnejším typom testu je Test kresby postavy Florence Goodenough, ktorý obsahuje 51 položiek vyhodnocovaných podľa rozdelenia Josepha Collota na kvartily získané na základe testovania 147 detí z mestskej a dedinskej populácie chlapcov a dievčat. (Cognet, 2011)
V česko-slovenskom socio-kultúrnom prostredí používame, a to aj v prostredí našej MŠ, Vágnerovej modifikáciu Goodenoughovej testu, ktorého štandardizácia bola urobená na 1200 deťoch v materských a základných školách v ČR. Platnosť (validita) testu bola charakterizovaná koreláciami s výsledkami iných zaužívaných testov, konkrétne napr. Bender-Gestalt testom, Testom obresľovania a Reverzným testom ale aj inými testami, napr. Raven a Kohsov test. (Vágnerová, 2010)
Na vyhodnotenie vyššie uvedených testov sú potrebné manuály s jasne stanovenými štandardami, precízny metodický postup (doslova položka po položke) a znalosti štatistických metód, z ktorých testy vychádzajú.
Počas hodnotenia treba dbať do úvahy aj motiváciu dieťaťa. Pokiaľ je motivácia pre vypracovanie testu u dieťaťa nízka, test stráca na hodnote. Ako uvádza Čerešník (2012), na výkon detí v predškolskom veku majú priamy vplyv ich aktuálne prežívané emócie, ktoré veľmi rýchlo a intenzívne prechádzajú z jednej kvality do druhej. V stresových situáciách majú tendenciu nekomunikovať, preto využívame rôzne hry na nadviazanie vzťahu s nimi.
ČO AK MÁ RODIČ DOJEM, ŽE KRESBA DIEŤAŤA NEDOSAHUJE VEKOVÝ ŠTANDARD
V prípade, že dieťa ktorého fyzický vek je výrazne vyšší, než je (podľa rodiča) úroveň kresby, odporúčame orientačnú diagnostiku u školského psychológa, ktorý určí, či daná kresba zodpovedá veku dieťaťa.
Nesmieme zabúdať, že kresba je iba jedným z mnohých produktov činnosti, v ktorej sa vyjadruje aktuálna úroveň psychického vývinu dieťaťa. Pri deťoch v hrovom veku zbierame diagnostické dáta z hry, interakcie s rovesníkmi, reči, vypracovania špecifických úloh zameraných na rôzne schopnosti, orientačné aj štandardizované testy, či samostatnosť v základnej starostlivosti o seba.
V MŠ Dolné Obdokovce disponujeme viacerými kresebnými testami, ktoré dokážu relatívne spoľahlivo indikovať úroveň špecifických schopností dieťaťa.
LITERATÚRA
Cognet,G.: Dětská kresba jako diagnostický nástroj, Portál, Praha 2024. 224s. ISBN 978-80-262-2055-8
Čerešník.M.: Ecce Homo v centre súčasnej diagnostiky, Enigma Publishing s.r.o., Bratislava 2012. 178s. ISBN 978-80-8133-010-0
Gernhardt, A.: Children’s drawings of self and family: Bridging cultural and universal perspectives, Universität Osnabrück, 2014, https://osnadocs.ub.uni-osnabrueck.de/bitstream/urn:nbn:de:gbv:700-2014061112536/2/thesis_gernhardt.pdf
Vágnerová,M.: Kresba postavy príručka: modifikácia testu F. Goodenoughovej, Psychodiagnostika a.s., Bratislava 2010
Vágnerová,M.: Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití, Nakladatelstvý Dr. Josef Raabe s.r.o., Praha 2017. 467s. ISBN 978-80-246-0956-0
Vágnerová,M.: Vývojová psychologie I., Karolinum, Praha 2008. 219s. ISBN 970-80-7496-333-9
Článok vypracoval: Mgr. Branislav Kolenič, školský psychológ, MŠ Dolné Obdokovce, 2025
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články
Najnovšie články
